Život Prešova
online
online
Pred 120 rokmi sa narodil spisovateľ G. Vámoš, autor románu Atómy boha
22.12.2021 Bratislava
Dévabánya/Bratislava
22. decembra (TASR) - Prozaická tvorba Gejzu Vámoša si už počas jeho
života vyslúžila viacero prívlastkov. Dobovým literárnym kritikom sa
zdala príliš pesimistická, naturalistická, poznačená biologický
determinizmom či nihilizmom. Štefan Krčméry (1892 - 1955) označil jeho
román Atómy boha za najnihilistickejšie dielo slovenskej literatúry.
Neskorší kritici v jeho diele už objavili prvé postmoderné tendencie v slovenskej literatúre. Vámoš totiž ako vyštudovaný lekár nezriedka do svojich próz vkladal odbornú terminológiu, alebo priamo citoval odborníkov z rôznych vedných odborov.
Od narodenia Gejzu Vámoša, prozaika a lekára, ktorý od roku 1939 žil až do svojej smrti mimo územia Slovenska, uplynie v stredu 22. decembra 120 rokov.
Gejza Vámoš sa narodil 22. decembra 1901 v maďarskom meste Dévabánya, kde jeho otec pracoval ako železničný úradník. Pochádzal z maďarsky hovoriacej židovskej rodiny. V roku 1919, krátko po vzniku prvej Československej republiky, zmaturoval na gymnáziu v Nitre. V rokoch 1919 - 1925 študoval medicínu na Karlovej univerzite v Prahe.
Po absolvovaní vojenskej služby v Bratislave krátko pôsobil ako asistent na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Od roku 1928 pracoval ako kúpeľný lekár v Piešťanoch. V roku 1932 dokončil externé štúdiu filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde dizertačnou prácou Princíp krutosti obhájil doktorát.
Piešťany a vlastne aj Slovensko opustil v roku 1939 z obáv pred rasovým prenasledovaním, ktoré sa vystupňovalo po vzniku vojnového Slovenského štátu. Po krátkom pobyte vo Francúzsku odišiel do Číny, kde sa venoval lekárskej praxi. Po skončení druhej svetovej vojny sa usadil v Brazílii.
Literatúre sa začal intenzívnejšie venovať počas štúdií v Prahe, kde spoločne s maliarom a spisovateľov Jankom Alexym založil a redigoval časopis Svojeť, v ktorom uverejnil svoje prvé novely. Prispieval aj do Mladého Slovenska, do Pera či ľavicového DAV-u.
Knižne debutoval v roku 1925 zbierok noviel Editino očko, v ktorej sa už predstavil svojim pesimisticko-expresionistickým štýlom. Svoj skeptický postoj k životu ešte viac rozvinul v románe Atómy boha (1928), v ktorom hlavný hrdina, tiež lekár, napokon spácha samovraždu.
Zážitky z vojenčiny opísal v novele Jazdecká legenda (1932). Kritický pohľad na veľkopanskú spoločnosť v Uhorsku, ale tiež na židovskú komunitu, z ktorej pochádzal, opísal v románe Odlomená haluz (1934). Na ten tematicky nadviazala aj ďalšia próza Hrušovianski hriešnici, ktorá vyšla na pokračovanie v časopise A-Zet (1938).
Gejza Vámoš, jeden z najvýznamnejších slovenských autorov medzivojnového obdobia, zomrel 18. marca 1956 v brazílskom meste Mariae-Minas.
Neskorší kritici v jeho diele už objavili prvé postmoderné tendencie v slovenskej literatúre. Vámoš totiž ako vyštudovaný lekár nezriedka do svojich próz vkladal odbornú terminológiu, alebo priamo citoval odborníkov z rôznych vedných odborov.
Od narodenia Gejzu Vámoša, prozaika a lekára, ktorý od roku 1939 žil až do svojej smrti mimo územia Slovenska, uplynie v stredu 22. decembra 120 rokov.
Gejza Vámoš sa narodil 22. decembra 1901 v maďarskom meste Dévabánya, kde jeho otec pracoval ako železničný úradník. Pochádzal z maďarsky hovoriacej židovskej rodiny. V roku 1919, krátko po vzniku prvej Československej republiky, zmaturoval na gymnáziu v Nitre. V rokoch 1919 - 1925 študoval medicínu na Karlovej univerzite v Prahe.
Po absolvovaní vojenskej služby v Bratislave krátko pôsobil ako asistent na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Od roku 1928 pracoval ako kúpeľný lekár v Piešťanoch. V roku 1932 dokončil externé štúdiu filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde dizertačnou prácou Princíp krutosti obhájil doktorát.
Piešťany a vlastne aj Slovensko opustil v roku 1939 z obáv pred rasovým prenasledovaním, ktoré sa vystupňovalo po vzniku vojnového Slovenského štátu. Po krátkom pobyte vo Francúzsku odišiel do Číny, kde sa venoval lekárskej praxi. Po skončení druhej svetovej vojny sa usadil v Brazílii.
Literatúre sa začal intenzívnejšie venovať počas štúdií v Prahe, kde spoločne s maliarom a spisovateľov Jankom Alexym založil a redigoval časopis Svojeť, v ktorom uverejnil svoje prvé novely. Prispieval aj do Mladého Slovenska, do Pera či ľavicového DAV-u.
Knižne debutoval v roku 1925 zbierok noviel Editino očko, v ktorej sa už predstavil svojim pesimisticko-expresionistickým štýlom. Svoj skeptický postoj k životu ešte viac rozvinul v románe Atómy boha (1928), v ktorom hlavný hrdina, tiež lekár, napokon spácha samovraždu.
Zážitky z vojenčiny opísal v novele Jazdecká legenda (1932). Kritický pohľad na veľkopanskú spoločnosť v Uhorsku, ale tiež na židovskú komunitu, z ktorej pochádzal, opísal v románe Odlomená haluz (1934). Na ten tematicky nadviazala aj ďalšia próza Hrušovianski hriešnici, ktorá vyšla na pokračovanie v časopise A-Zet (1938).
Gejza Vámoš, jeden z najvýznamnejších slovenských autorov medzivojnového obdobia, zomrel 18. marca 1956 v brazílskom meste Mariae-Minas.
www.ZIVOTPO.sk
